Tvoj vzťah k hudbe ... ako začal a aký bol vývoj?

Hudba znamená v mojom živote už od detstva strašne veľa. Ťažko povedať, ako to celé začalo. Chodil som síce na klavír, ale ako väčšinu normálnych detí ma to dosť nebavilo. Potom som ale jedného dňa som objavil čaro „brnkania si“ :-). Postupne prišli akordy, harmónie a improvizácie. Moja prvá skupina bola v rámci nášho zboru a hrali sme chvály. Neskôr začalo moje bigbeatové obdobie a postupne som prešiel kapelami El Roi, Velvet a NoA? a All In One. Možno by som až doteraz hral v nejakej kapelke, keby sme sa ako All In One nerozpadli a keby ma moja posadnutosť synťákmi a elektronikou neprinútila začať robiť vlastné veci. A tak vznikol projekt Arwen Thalion, v rámci ktorého som nahral cédečko Zrkadlo duše. Popri tom som spolupracoval a spolupracujem na rôznych iných hudobných projektoch od podkladovej hudby, cez zvučky až po konkrétne playbacky.

Hudbu vnímam ako zázrak a úplne sa ztotožňujem s J. Chailleyom, ktorý povedal, že je to možno jediná časť božskej podstaty, ktorú bol človek schopný pochopiť.

Máš hudobné vzory, kto a ako ťa ovplyvnil?

Celé to vlastne začalo jedným malým koncertom. Tá skupina sa volala Nardus a hrali u nás v cébečku. Bolo to tesne po socíku, ja som mal 10 rokov, sedel som v kostolnej lavici a úlne som to žral. Dodnes si pamätám, ako ma ten synthpop úplne dostal. V ten večer som sa navždy zamiloval do synťákov a drží ma to dodnes.

Po krátkom čase sa stal mojim obrovským idolom Cliff Richard. Ten spevák ma dostal aj bez toho, aby som počul jeho jedinú skladbu. Nikdy nezabudnem na plagátik „Billy Graham a Cliff Richard v Európe“. Vtedy som mal asi 12 a niekde hlboko v mojej detskej duši som vedel, že spevák s takým menom jednoducho nemôže mať zlú hudbu. A nemýlil som sa.

Neskôr sa pridali „amíci“ ako Michael W. Smith, Petra, Whitecross, Carman, Amy Grant, Dc Talk a kopec ďalších. Dá sa povedať, že som sa stal žráčom gospelovej muziky. V tom čase sme o prístupe na internet mohli len snívať a tak som si od amíkov na Slovensku požičiaval cédečka a čísla časopisu CCM a trávil som pri tom doslova celé dni. Paradoxne ma teda počas môjho dospievania najviac ovplyvnili interpreti hudby, od akej má môj štýl dosť ďaleko.

No a potom prišli Pink Floyd, Jean Michel Jarre, Peter Gabriel, Genesis, Enigma, Deep Forest, Michael Jackson, či Massive Attack a to ma drží spolu s americkou gospelovou scénou až dodnes.

Vlastne si fičím na všetkom, čo sa mi páči a má mi čo povedať.

Pracuješ sám ? Hráš v kapele / v kapelách? Spolupracuješ s inými ľuďmi?

Aj keď je Arwen Thalion one-man projekt, nebránim sa akejkoľvek zaujímavej spolupráci. Myslím si, že viac ľudí, ktorí majú čo povedať, môže akémukoľvek projektu len pomôcť. Na cédečku Zrkadlo duše tak hosťujú vynikajúci muzikanti ako Martin Chovanec, Monika „Cookie“ Baar, Tomáš Vyhnánek, Viliam Šandor a iní.

Okrem projektu Arwen Thalion som autorom časti zvučiek a podkladov pre Rádio7 a spolupracoval som na albumoch Erika, Mareka Stupku, Vždy a všade a Jozefa Gaboviča. V minulosti som pôsobil v kapelách Velvet, El Roi, NoA? a All In One.

Aký je tvoj vzťah k Bohu? Hrá tento vzťah rolu pri tvojej tvorbe? Ako ju obohacuje / smeruje?

Môj vzťah k Pánu Bohu patrí do mojich intímnych sfér, o ktorých nezvyknem verejne rozprávať. Zhrniem to tak, že akékoľvek vnútorné prežívanie a duchovný svet človeka ktorý niečo tvorí sa podľa mňa prejavuje aj vo výslednom produkte. Takže na otázku či hrá môj vzťah k Bohu rolu pri mojej tvorbe môžem odpovedať len áno.

Tvoj plán (ambície)? Kam sa chceš posunúť? ...budúcnosť

Čím som starší, tým menej riešim moju hudobnú budúcnosť. Tento luxus si na Slovensku môže dovoliť asi 5 umelcov. Ale ako som už zistil, ono to všetko nejako postupne prichádza samo. Keď človek odvádza poctivú prácu ktorej verí, nie je možné, aby to neprinieslo nejaký efekt. A veľkosť toho efektu je len o relatívnom uhle pohľadu.

Dnes je obrovskou výhodou pre akéhokoľvek umelca internet. Osobne som prepadol čaru MySpace, kde ma baví práve interekcia medzi mnou a ľuďmi doslova z celého sveta. Možnosť poslať hudbu do sveta za pár sekúnd bez pomoci vydavateľstva mi pripadá ako zázrak. V budúcnosti by som samozrejme rád oficiálne vydal ďalší album na ktorom pracujem. No a asi najvyšším cieľom je zrealizovať živý multimediálny projekt, na ktorom sa bude podielať veľa tvorivých ľudí a ešte viac spokojných ľudí ho bude vidieť.