Nedeľa 03.12.2006 podvečer. Vianočné trhy v meste Nitra na hlavnom námestí mesta. Najdlhšie rady boli pri stánkoch s občerstvením. Ľudia podupkávali v chladnom počasí. V tom zazneli tóny a hlasy speváčok skupiny The Messengers z pódia. Nestáva sa často v posledných rokoch, aby ľudia reagovali ihneď na prvé tóny a slová neznámej kapely. Tentoraz sa to udialo.

Za krátku chvíľu sa pred pódiom tlačila dobrá stovka návštevníkov námestia. Zopár „nadšencov“ odpovedalo hlasno na úvod skupiny, napriek tomu, že to v ten okamih nik neočakával. Vzduchom centra Nitry sa niesli do diaľky slová piesní oslavujúcich Pána Ježiša a toho, čo urobil pre všetkých ľudí. Časť poslucháčov prenechala svoje miesto pri pódiu iným, ktorí ho po chvíľke zaplnili. Slabý, ešte skoro jesenný vietor roznášal správu o Ježišovi do diaľky aj za námestie. Menšie skupiny prevažne „mladých temperamentov“ reagovali vpredu pod pódiom po celý čas. Pri tretej skladbe už reagovala prevažná časť občanov pri pódiu. Štvrtú skladbu už niektorí spievali s kapelou. Okolo seba som videl na tvárach radosť. Na niekoľkých som si stihol prečítať hlbšie vnímanie. Obzrel som sa uvedomil som si, že viac, či menej aktívne počúvajú takmer všetci návštevníci námestia. Aj tí, čo boli na opačnom konci. Pán mal v tom dave svoje duše. Veď oficiálny odhad úradníkov mesta bol, že The Messengers malo možnosť počuť viac, ako tisíc ľudí. Môj odhad bol o poznanie skromnejší. Oni sú odborníci – ja nie.

Jeden celzius, snáď najviac traja chýbali k tomu, aby sa prsty hudobníkov primrazili ku strunám gitár. Para od úst speváčok začala vyzerať ako efekty, ktoré niektoré skupiny robia schválne. Napriek tomu si obecenstvo po 40 minútovom koncerte dokázalo vyžiadať ešte prídavok. A tak spolu s kapelou odspievalo zopár nadšencov ešte raz jednu ich skladbu na slávu Ježišovi. Menší dav pochopil, že naozaj už nebudú hrať, až keď už bola väčšia časť vybavenia kapely na pódiu odpojená.

Myslím, že mnohých okolostojacich nadchlo, že The Messengers sú iní ako kresťanské skupiny, ktoré mohli počuť dodnes. Znejú úprimne. Oznamujú to, že Ježiš nás miluje, ale nie tak, ako to už všetci tisíce ráz počuli. Toto je iné. Ale nepýtajte sa „ako iné“. Pre odpoveď si príďte na koncert The Messengers.

Vďaka patrí Pánovi Ježišovi, že takto používa svojich služobníkov na svoje dielo. Vďaka Ti Pán náš, že ochraňuješ svoj ľud. Aj keď stoja Tvoje deti v prvej línii na bojovom poli cítia Tvoju prítomnosť a ochranu.

Vďaka patrí aj hudobníkom a „servismanom“ teamu The Messengers, ktorí počujú to volanie a nesú svetlo do tmy, aby vyviedli ďalšie milované deti božie.

Vďaka patrí aj vám, milí súrodenci, ktorí ste sa modlili za ochranu a prítomnosť Pánovu. Bez vás by to nešlo.

Jozef Križovenský, 04.12.2006