Na hudobnej scéne sa relatívne nedávno objavila nová kresťanská formácia pod menom POSTMEN. Najprv sa mi dostalo do rúk ich demo CD, potom som ich videl vystupovať “v teréne” a nedalo mi, aby som si nedohodol stretnutie s Ivanom Malým, kvázi lídrom POSTMENu, a nepoložil mu pár otázok.

Ako a kedy vznikla vaša hudobná skupina?

Bol to dlhoročný sen, ktorý som mal ja s bratom. Vždy sme sa svojím spôsobom “montovali” do hudby a vždy to stroskotalo na tom, že nebol spevák. Chceli sme hrať kvalitne, takže sme dosť veľa hrávali a cvičili. Vždy keď bola nejaká akcia typu festival, mládežnícka konferencia, ... bol to vždy silný motivačný prvok. Na jednej mládežníckej konferencii v roku 2001 sa emócie a rozum dali dokopy, bola tam Janka, speváčka, a dohodli sme sa, že začneme niečo robiť. Boli sme v tom čase pozvaní do Košíc na jednu evanjelizáciu. Z tohto projektu sa potom rozvinula dlhodobejšia spolupráca.

Prečo ste dali skupine názov POSTMEN?

Asi mesiac sme hľadali názov. Vymýšľali sme všetko možné. Tuším tento nápad sa objavil už keď sme zakladali kapelu a nič lepšie sme nenašli. Nestáli sme si za tým, že to musí byť anglický názov, ale aj kvôli diakritike a grafike je to vyhovujúcejšie a chceli sme, aby tam bolo “T-éčko” ako kríž, aby tomalo myšlienku a upútalo to. Tá myšlienka je, že poštári nosia zvesť a my sme tí “poštári evanjelia”, ktorí roznášajú ľuďom dobrú zvesť.

Aký štýl hudby hráte?

Za seba odpoviem ako to vnímam, myslím, že hráme nejaký pop-rock, ale hráme aj chvály. Je do toho zakomponovaná aj rocková gitara.

V akom štýle sa cítite najlepšie?

Ako kto. Ja som prispôsobivý, rád hrám aj chvály, a keď sa prezentujeme ako kapela, rád hrám ten pop-rock.

Kto u vás píše skladby?

Väčšinu skladieb robím ja, tým pádom niektoré skladby mi “sedia”, pretože som ich písal preseba. Kopec vecí sme prerobili, aby sedeli Janke. Z toho titulu niektoré piesne spievam ja, lebo sú mojím vyznaním a bolo by to blbé, keby ona spievala v mojej osobe.

Chcem sa opýtať či máte nejaké hudobné vzory, ktoré vás inšpirujú, motivujú?

Myslím že určite. Snažím sa niektoré prvky,ktoré sa mipáčia, transformovať do toho pop-rocku, ale myslím, že skôr sa snažíme hľadať, čo dnes letí, čo si myslíme, že je zároveň kvalitné. Z takých speváčok by sme mohli spomenúť J. Velasquez ... Nevedel by som to zaškatuľkovať do nejakej kapely.

Každý počúvame inú hudbu a keď sastretneme spolu na tom cvičení, tak každý tam prináša niečo z toho čo on počúva a vlastne každý si presadzuje tak trochu ten svoj nápad.

Väčšinou sa snažíme prispôsobiť ten charakter piesne tak, aby sedela každému a nikto nemal problémy s danou skladbou.

Ako často cvičíte?

Cvičíme ako sa dá, samozrejme, cvičenie sa zintenzívňuje s prichádzajúcou akciou. Asi trištvrte roka sme mali z časových dôvodov pauzu, potom sme si zase ku tomu sadli a nastalo také oživenie. Odvtedy cvičíme pravidelne, minimálne raz týždenne.

Akú máte víziu?

Z môjho pohľadu sa to práve teraz vyvíja, ešte predtým než vznikla kapela som sa rozprával s bratom, že budeme hovoriť otvorene o Bohu a čím viac som v tejto hudobnej sfére, vidím, že dá sa to robiť pre kresťanské kruhy, ale keď chceš osloviť ľudí zvonku... už som mal také koncerty, že keď sa spomenulo meno Ježiš, hneď sa niektorí zdvihli a odišli. Nové piesne chceme robiť tak, aby dávali človeku možnosť premýšľať, kvázi do toho zakódovať evanjelium, ale nie sa mu vyhnúť. Tie piesne o Ježišovi a Bohu tam budú, nechceme sa tomu vyhýbať, teraz je to vec vývoja, hľadáme sa aj my, na ktorú skupinu ľudí sa zameriame.

Okrem toho že chceme robiť evanjelizačné koncerty, existuje tu ešte jedna línia, robíme aj chvály na stretnutiach Študentského Hlasu pre Krista každú druhú stredu počas semestra. Tam sa aj zohrávame po tej hudobnej stránke, aj keď to je iný štýl.

Môj osobný sen a vízia je potiahnuť kresťanskú hudbu do slovenských médií a zlikvidovať to pomyselné tabu, že kresťanská hudba sa nemôže hrať. V Amerike je to úplne bežná záležitosť, dokonca aj tu sú ochotní hrať kresťanskú hudbu, keď je spievaná po anglicky.

Máte aj anglické piesne?

Máme dve anglické piesne ktoré sú už v repertoári – nevyhýbame sa angličtine. Máme aj svoje vlastné piesne. Nechceme sa vyhnúť priamemu textu v slovenčine, ale niekedy to “vydá” v angličtine lepšie, je mi ľahšie napísať pieseň v angličtine. Ale drvivá väčšina je v slovenčine.

Koľko piesní ste už teda nahrali, nacvičili?

Ja mám presnú evidenciu... všetkých piesní, ktoré aj nie sú dokončené,je osemnásť. Ale niektoré sme hrali minulý rok a s odstupom času sme zistili, že ich už nebudeme hrať. Na demo CD máme 4 nahrávky, robili sme to jednak pre propagačné účely aj pre tých čo nás chcú podporiť. Na mnohých piesňach musíme ešte pracovať. Snažíme sa produkovať kvalitu, nedá sa proste zbúchať rýchlo nejaký nápad a je to vybavené. Ten repertoár sa celkovo zakladá na asi desiatich piesňach.

Mali ste už nejaké reakcie na vašu hudbu?

Zatiaľ sme hrávali v podstate na kresťanských akciách a sme radi, že zatiaľ každá veková kategória nás pochválila, že sa im to veľmi páči. Dokonca sme boli pochválení aj za kvalitu, a to si ja veľmi cením, pretože si myslím, že je absencia kvalitnej kresťanskej hudby. Nemyslím si, že je to tá kvalita, ktorá by mohla konkurovať bežnej populárnej scéne, ale na tom sa pracuje. Zatiaľ boli ohlasy veľmi dobré.

S akými ťažkosťami sa stretávate pri koncertovaní alebo v živote ako takom?

Klasickým problémom v začínajúcej kapele sú financie. Ja vybavený som, bol to môj koníček odjakživa, vrazil som do toho všetky peniaze, ale akonáhle začne kapela existovať, vzniknú aj nové potreby, čo sa týka nástrojov, aparatúry,skúšobne. Potom by som povedal, že je tiež niekedy ťažké zmenežovať piatich ľudí aj keď teraz kapela funguje celkom dobre, ľudia to považujú za prioritu. Každý z nás másíce veľa ďalších vecí pomimo, ale dali sme si to ako prioritu.

Aké je obsadenie v kapele, kto hrá na aký hudobný nástroj?

Kali Gulai basgitara, Janka Makovíniová spev, Pali Makovíni doprovodná gitara, a ďalší súrodenci: môj brat Miro Malý na bicích a ja Ivan Malý na gitare a spievam vokály.

Chystáte sa vydať nejaké CD?

Určite sa chystáme. Moja teória je tá, aby sme mali dostatok piesní v repertoári, aby sme mali z čoho selektovať a aby boli tie piesne vyhraté. Nechceme sa stať známy CDečkom, ale službou, a ak sa to niekomu páči, nech si nás kúpi, ak nás chce mať “zvečnených”.

Na koho by sa mohli ľudia obrátiť, ak by vás chceli podporiť?

Máme kapelový email alebo môj osobný .

Za rozhovor ďakujem Janke Makovíniovej a Ivanovi Malému.

Kamilos